Betón je jeden z najfrekventovanejších konštrukčných stavebných materiálov. Uplatňuje sa pri podzemných, pozemných aj inžinierskych stavbách a všetko nasvedčuje tomu, že v stavebníctve sa bez neho nezaobídeme. Čo môžu dokázať a akým limitom čelia moderné STAVEBNÉ FIRMY, keď sa snažia o EKOLOGIZÁCIU svojho podnikania?
Betón je kompozitný materiál s vynikajúcimi vlastnosťami – má vysokú pevnosť v tlaku, trvanlivosť, tvarovateľnosť, akumulačné schopnosti a v podstate optimálnu cenu. Stavebníctvo sa bez neho nezaobíde. Faktom však je, že patrí k materiálom, ktoré znečisťujú prírodu. Problematická je najmä jeho cementová zložka, ktorá je pre životné prostredie záťažou. A aj keby sa jednotlivci správali najekologickejšie, ako môžu, veľa nezmenia. Leví podiel majú na pleciach výrobné firmy, preto sa čoraz viac zdôrazňuje ich spoločenská zodpovednosť. Spoločností, ktoré sa týmto výzvam snažia pozrieť férovo do očí, nie je málo a patrí k nim i Proreco. Aké sú aktuálne ich možnosti a limity?
Určujúca je skladba betónových zmesí
Prečo je to tak? Betón sa skladá z piesku, zo štrku, z vody a cementu, ktoré v potrebnom pomere vytvoria zmes na realizáciu konkrétnych prvkov stavby. Množstvo vody výrazne ovplyvňuje rýchlosť tuhnutia i priľnavosť v mieste styku spojiva a kameniva. Cement je v betóne spojivom. Po zmiešaní s vodou vytvára kryštály, ktoré všetko spájajú pevnou a zároveň pružnou väzbou. Pri odparovaní vody čerstvý betón stráca plasticitu, tuhne, tvrdne a mení sa na cementový kameň.
Do betónu sa často dodávajú aditíva a prímesi. Upravujú jeho vlastnosti, môžu ho výrazne zľahčiť alebo meniť jeho farebnosť. Členenie betónových materiálov závisí aj od ich účelu:
- či budú tvoriť nosné alebo nenosné konštrukcie,
- či budú súčasťou strateného debnenia,
- akú pevnosť betónového prvku v tlaku, ťahu alebo ohybe treba dosiahnuť.
Triedy betónu sú stanovené a skúšané na základe medzinárodnej normy. Určujú špecifické vlastnosti betónových zmesí a ovplyvňuje ich jednak pomer zložiek a jednak ich charakteristiky.
Základným druhom betónu zostáva prostý betón, betón bez výstuže. Okrem neho poznáme železobetón či drátkobetón, vláknobetón, penobetón alebo plynobetón, ľahčený betón a pod. V poslednom období počuť aj o nízkouhlíkovom alebo konopnom betóne. Betón sa skladá z mnohých prírodných zložiek, no napriek tomu je pre prírodu záťažou a otázka jeho ekologizácie je dôležitá.
Ako na ekologizáciu betónu?
Stavebníctvo nemôže skončiť s používaním betónu. Je hlboko spätý s históriou ľudstva a so zásadnými vývojovými míľnikmi. Výskumníci a spoločnosti hľadajú spôsoby, ako ekologizovať proces jeho výroby a zlepšiť technológiu.
Jednou z ciest je využiť existujúci betón a recyklovať ho. Pri realizácii nových priemyselných podláh však použitie drveného betónu z búrania, resp. stavebnej sutiny nie je najvhodnejším riešením. Následne totiž nemožno garantovať jeho vlastnosti ani kvalitu.
Cementy a cementové zmesi zahŕňajú rôzne suché produkty i produkty v mokrom stave, ako sú suspenzie či pasty. Snaha zhodnotiť v nich zložky, ktoré už boli použité, je rozbehnutý proces, výzva, ktorá neustále prebieha. „Cementári sa snažia nájsť iné zloženie cementu než pred 20 rokmi. Menia sa vlastnosti cementu, ale skôr z hľadiska času nábehu pevnosti, podielu cementu, zmrašťovania a dodatočného dotvarovania betónu. Z technologickej praxe sa však zistilo, že takýto betón sa neraz správa nevyspytateľne,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Proreco Ivan Leitmann. Lenže realizačné firmy nemôžu pristupovať k stavbe priemyselnej podlahy s rizikom, že niečo, čo môže mať vplyv na výsledok, nebude úplne pod kontrolou.
Čo dokážeme už dnes? Viacerí výrobcovia používajú pri výrobe cementu namiesto uhlia a zemného plynu alternatívne palivá, čím eliminujú emisie CO2. Výrobcovia betónu a realizačné firmy sa zasa sústreďujú na to, ako znížiť dopravné vzdialenosti, ak treba betónu dodať veľa. Kľúčové je strategické rozmiestňovanie výroby, aby cementárne, betonárne a lomy boli v optimálnej vzdialenosti od zákazníkov a mohli stavebný materiál dodať v čo najkratšom čase, čo pomáha formovať zodpovedné podnikanie a udržateľnú budúcnosť v regiónoch.
Betón sprevádza ľudstvo a tvorí jeho zásadné míľniky
Betón používali už Peržania a Rimania, no po páde Rímskej ríše sa na mnoho storočí prestal používať. Až v roku 1774 ho pri oprave základov majáka v Eddystone použil v Anglicku John Smeaton. Do obvyklej kombinácie nehaseného vápna, piesku a vody pridal železnú trosku. Tak vznikol prvý moderný betón. Vo väčšom meradle sa jeho používanie rozšírilo o 50 rokov neskôr po zavedení výroby portlandského cementu.
Široké uplatnenie betónu trvá dodnes. Budujeme z neho nosné prvky, základy, skelety, stropy a podlahy, ťahajú sa z neho stĺpy, oporné múry, mosty či tunely a často celé stavby.
Bez betónu by neboli postavené svetové architektonické skvosty, akými sú kaplnka Notre-Dame-du-Haut v Ronchampe, vila Savoye v Poissy, kláštor La Tourette od Le Corbusiera, parlament a Katedrála zjavenia Panny Márie v Brazílii od Oscara Niemeyera, diela britského brutalizmu od Petra a Alison Smithsonovcov, Jamesa Stirlinga alebo Múzeum umenia a levitujúci oblúk v Sao Paulo od Paula Mendesa da Rochu.
Ak by neexistoval betón, neboli by diela slovenských architektov – Dom umenia Piešťany a bratislavské krematórium od Ferdinanda Milučkého, Slovenská národná galéria či aula SPU v Nitre od Vladimíra Dedečka. Nevznikol by ani prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower.
Ako pristúpiť k celkovo zelenšej spoločnosti?
Perspektíva stavebníctva závisí od čo najekologickejších stavebných materiálov, technológií i spôsobov výstavby. Prím hrá výstavba energeticky efektívnych budov s minimálnou emisnou stopou CO2. Od roku 2010 platí smernica Európskej únie o energetickej hospodárnosti budov. Na Slovensku sa začala aplikovať v roku 2012 a odvtedy sa požiadavky na budovy postupne sprísňujú.
Od roku 2021 sú architekti a projektanti povinní navrhovať a stavebníci stavať len budovy s takmer nulovou potrebou energie. Cesta k A0 však má úskalia. Máme pred sebou ambiciózny cieľ – stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Je to veľká výzva pre stavebný sektor, ktorý tvorí takmer 40 % emisií. Výrobné firmy si uvedomujú, že podnikajú v oblasti, ktorá nie je najprívetivejšia voči prírode, a preto postupne – s vývojom spoločnosti – hľadajú možnosti, ako dlh prírode splatiť.
Spoločnosť Proreco prikladá ruku k dielu. Podnikanie transformuje na udržateľnejšie modernizáciou výrobných procesov v súlade s výrobným portfóliom a požiadavkami na kvalitu. Všeobecné zmýšľanie o udržateľnosti premieňa na ďalšie kroky:
1. Fotovoltika – prvý krok k ekologizácii
Každá firma hľadá spôsoby, ako znižovať prevádzkové náklady a limitovať závislosť od plynu, fosílnych palív, elektriny vyrábanej na ich báze a využívať udržateľné prírodné zdroje. Na strechu novej budovy vlani pribudol fotovoltický systém. Vyrába zelenú energiu zo slnka na chod prevádzky a prispieva ňou aj do elektrickej siete.
2. Spolupráca s výrobcami
Efektivita a udržateľnosť sa vo výrobe dosahuje rozmiestnením prevádzok tak, aby sa čo najviac skrátila vzdialenosť medzi materiálmi a výrobou. Priemyselné podlahy sa vyrábajú priamo na stavbách zákazníkov. Pri výrobe betónových zmesí je však možné sústrediť sa na znižovanie emisií CO2, ktorých zdrojom je portlandský cement. Proreco preto odoberá betónové zmesi od výrobcov, ktorí deklarujú najlepšie ekologické parametre.
3. Lepšie strojové vybavenie Laser Screed
Líder v oblasti realizácie priemyselných podláh systematicky investuje do špičkových technológií Laser Screed, ktoré zabezpečujú rýchle a efektívne kladenie a finálnu úpravu rozsiahlych povrchov pomocou laserovej nivelácie.
Technologický park tvoria benzínové a naftové stroje, ku ktorým pribudol už aj prvý plne elektrický stroj – mimochodom, úplne prvý svojho druhu na Slovensku. Laser Screed S-940e je mimoriadne efektívny, no ako každý iný „baterkový stroj“ či dopravný prostriedok má svoje limity. Podstatou jeho efektívneho používania je kontinuálny tok elektrického prúdu a pravidelné nabíjanie batérií.
Výzvou v celom stavebníctve zostáva vozový park nákladných áut. Je zrejme nemysliteľné vybaviť ich obrovskými batériami, takže perspektíva by časom mohla byť vo vodíkovom pohone.
4. Limity ekologizácie – stavebná energia
Limity ekologizácie stavebníctva spočívajú vo výraznej miere v pôvode stavebnej energie na stavbách. Často nepochádza z obnoviteľných zdrojov a dodávatelia ani subdodávatelia stavebných prác na to nemajú dosah.
Keďže celý výrobný proces prebieha u zákazníka, je vždy dôležité, či a na akej úrovni už sám pristúpil k ekologickejším riešeniam. Spoločnosť Proreco v súčasnosti pracuje aj pre zákazníka, ktorý stavia svoju filozofiu na ekologickej stratégii a už do roku 2040 chce mať kompletnú uhlíkovú neutralitu.
Certifikáty kvality ISO, BREEM, LEED a ESG
Spoločnosť so štvrťstoročnou históriou, ktorá sa podieľala na realizácii tisícov a tisícov štvorcových metrov nových priemyselných podláh i na rekonštrukcii starších, získala svoj najstarší certifikát kvality v roku 2013 za zavedenie systému environmentálneho manažérstva podľa normy STN EN ISO 14001:2005. Druhý certifikát, podľa normy STN EN ISO 9001:2016, pribudol v roku 2018.
Vo väzbe na ekológiu sú renomované aj certifikáty BREEM, LEED, ESG a EPD. Proreco sa svojimi technológiami, technologickými procesmi i materiálmi používanými pri realizácii priemyselných podláh spolupodieľa na dodržaní pravidiel týchto certifikácií u svojich klientov.
Odhodlanie na záver
Budúcnosť závisí od schopnosti ľudstva prispôsobiť sa. Na prežitie treba zdravé ovzdušie, vodu, pôdu, krajinu, lesy. S týmto vedomím musíme konať. Spoločnosť Proreco na tom pracuje a neplánuje zostať bokom. Naša klíma sa mení a zodpovedné podnikanie znamená brať tieto fakty do úvahy, pridať sa k spoločenskej zodpovednosti systematickým pokračovaním v ekologických opatreniach a dosahovaním udržateľných procesov.
Píšeme o priemyselných podlahách odborne a zrozumiteľne.
