V roku 2008 sa na Jamajke odohrala veľmi špecifická lúpež – za jedinú noc zmizol z pláže Coral Spring takmer všetok piesok. S veľkou pravdepodobnosťou putoval po úprave do stavebníctva… Piesok začína byť z globálneho hľadiska nedostatkový materiál. Téma modernej a šetrnej recyklácie stavebných komponentov je pre vedcov výzvou. Máme už možnosti a poznáme technológie, ktoré nám s tým pomôžu?
Naše stavebníctvo zatiaľ nevykazuje problémy s prírodnými zdrojmi. Všeobecne u nás prevláda názor, že kameňa, štrku a piesku je všade dosť. Pri pohľade do budúcnosti je však správne zbystriť pozornosť a sústrediť sa na účinnejšie zhodnocovanie prírodných zdrojov. Z piesku – a aj jemného štrku – sa v celosvetovom meradle stáva vzácnosť. Púštneho piesku je zatiaľ dostatok, ale nemáme natoľko rozvinuté technológie, ktoré by umožnili použiť ho pre účely stavebníctva.
O separácii a možnostiach recyklácie
Produkcia odpadov – ako priamy následok všetkých ľudských činností – sa neustále zvyšuje. Zvyšujú sa aj celosvetové plochy skládok a skládky spôsobujú problémy:
- Plochy, ktoré zaberajú, sa dlhé roky nedajú používať inak.
- Škodliviny z nich môžu prenikať do pôd, poškodzovať podzemné vody a následne životné prostredie všeobecne.
- Rušenie skládok je veľmi drahou záležitosťou a keďže neprináša žiadny priamy a okamžitý ekonomický efekt, je to vlastne len veľmi drahý prísľub lepšej budúcnosti.
Spoločnosť Proreco používa a má certifikovaný systém environmentálneho manažérstva podľa normy STN EN ISO 1400: 2016/EN ISO 14001: 2015 v odbore realizácia priemyselných podláh.
Z týchto faktov vyplýva, že naozaj nastal čas pozerať na problém inak: prvým krokom k riešeniu odpadu bola separácia tak, aby sa na skládky nedostávali materiály vhodné do spaľovní ani škodlivý odpad.
Odpady teda vieme separovať a upravovať pre využitie v ďalších procesoch. Niektoré recyklujeme dokonale, iné majú recykláciu obmedzenú, ďalšie sa recyklovať nedajú. Životnosť pôvodných materiálov je však obmedzená. Opakovaná recyklácia ju síce predlžuje, ale neraz je až extrémne závislá od postupu každej jednej recyklácie. Obzvlášť háklivé je v tomto prípade stavebníctvo.
Produkcia stavebného odpadu a zákony
Charakteristickým znakom stavebníctva súčasnosti je nahrádzanie existujúcich stavieb novými. Pri demoláciách vznikajú množstvá stavebného odpadu, ktoré sa vo všeobecnosti dajú opätovne použiť.
Vedeli ste?
Ročná produkcia stavebného odpadu dosahuje v súčasnosti takmer 1 tonu na obyvateľa. Niektoré odpady sú výsledkom samotnej výstavby, iné vznikajú demoláciou existujúcich stavieb. Môžu skončiť na skládkach alebo v recyklačnom procese.
Narábanie so stavebným odpadom rieši a definuje platná legislatíva. Podľa zákona o odpadoch je držiteľ stavebných odpadov a odpadov z demolácií povinný ich triediť podľa druhov, ak ich celkové množstvo z uskutočňovania stavebných a demolačných prác na jednej stavbe alebo súbore stavieb, ktoré spolu bezprostredne súvisia, presiahne súhrnné množstvo 200 ton za rok, a tak zabezpečiť ich materiálové zhodnotenie.
Ale čo ekomodulácia?
Betón v podobe, v akej ho dnes poznáme, je na recykláciu priam predurčený. Má to však niekoľko „ale“.
Do nových zákonov, predpisov i diskusií sa stále častejšie dostáva tzv. ekomodulácia. Je to nový pojem a jeho význam bude už len rásť. Ekomodulácia zohľadňuje trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť materiálov. Premietnutá bude do poplatkov za likvidáciu odpadu už na úrovni použitia. Ekomodulácia sa týka zatiaľ najmä obalového hospodárstva, ale nie je vylúčené, že prejde do celého odpadového hospodárstva.
Pri spracovaní betónu je v tomto smere dôležité vedieť, že niektoré prísady môžu sťažiť až znemožniť jeho recykláciu.
Čo teda vieme dnes? Recyklovať betón drvením.
Prvá recyklácia betónu začína už v betonárkach, kde sa recykluje vytečený či vystriekaný betón. To je však ten najjednoduchší prípad.
Recyklácia betónu po búracích prácach je podstatne náročnejší proces. Stále si vyžaduje silové riešenie. To znamená, že popri hrubej sile treba rátať s množstvom prachových emisií v ovzduší a surovinou, ktorá vo výsledku nie je plnohodnotná pre ďalšie využitie.
Vybúraný betón sa drví v čeľusťových drvičkách. Magnetickými separátormi sa z neho separuje železo a nakoniec je drvený až na frakcie rozličnej veľkosti. Vzniká tak recyklát, ktorý sa dá použiť v ďalšej výstavbe, avšak s obmedzeniami. Používa sa najmä ako podsypový materiál pod konštrukcie:
- ciest,
- parkovísk,
- podláh,
- ale aj chodníkov a podobne.
Recyklát je využiteľný aj do betónu ako náhrada štrku, avšak znova najmä pre betóny nižšej pevnosti na menej zaťažované cesty a parkovacie plochy. Pre vyššie zaťaženie nie je betónový recyklát vhodný.
Aktuálne sa pre recykláciu betónu využívajú stacionárne a mobilné drvičky. Tie mobilné možno využívať na miestach, kde sa recyklát hneď aj použije.
Čo hľadáme do budúcna? Blesk do betónu?
Drvenie betónu je náročný proces. Je logické a samozrejmé, že aktuálne sa hľadajú jednoduchšie, ale efektívnejšie recyklačné postupy. V nemeckom Holzkirchene, vo výskumnom inštitúte Concrete Technology Group, je už vyvinutý spôsob oddeľovania kompozitov betónu elektrickým výbojom.
Jeho výsledkom nie je zmesový recyklát, ale takmer pôvodné betónové komponenty – kamienky, štrk, piesok a prachové kompontenty.
Ako sa to docieľuje? Betón sa vkladá do vodného kúpeľa a následne je do vody usmernený silný elektrický výboj. Voda je pre taký výboj silnejší izolant ako betón, a tak sa výboj šíri „cestou menšieho odporu“, teda cez betón – spravidla na rozhraní jednotlivých komponentov. Šírenie výboja spôsobuje celý rad mikrovýbuchov, ktoré oddelia jednotlivé komponenty približne pôvodnej veľkosti. Tie sa dajú separovať ďalej tak, aby sa získali potrebné veľkosti frakcie.
V súčasnosti existujú ešte len experimentálne zariadenia. Za zmienku stojí, že sú schopné recyklovať približne tonu vstupného materiálu denne, no ukazujú sa ako veľmi nádejné pre spoľahlivú recykláciu betónu. Výskum na zväčšení kapacít pracuje. Podstatné a zaujímavé pre všetky segmenty stavebníctva i environmentálny prístup k nemu je, že tento druh betónového recyklátu bude mať s veľkou pravdepodobnosťou oveľa rozsiahlejšie využitie ako drvený recyklát. Mal by sa hodiť dokonca aj do nových cementových zmesí.
„Eko“ ďalej?
Práca s odpadmi je do značnej miery riadená zákonmi, vyhláškami a predpismi, ale to je len báza pre náš prístup k recyklácii. Ak sa máme skutočne starať o životné prostredie, zaujíma nás aj ekologické povedomie. Naše povedomie v tomto prípade znamená, že vo vlastnom konaní zohľadňujeme potreby ochrany životného prostredia. Staráme sa. Začína to drobnou separáciou odpadu v priestoroch našej spoločnosti, cez ekologické správanie pri práci s betónom až po neustále sledovanie trendov a výskumov v oblasti nášho záberu tak, aby sme boli nielen na špici kvality práce, ale aj ochrany životného prostredia.
Skrátka, snažíme sa, hoci stále je čo zlepšovať.
Píšeme o priemyselných podlahách odborne a zrozumiteľne.