Stavebníctvo sa nezaobíde bez betónu a betón sa nezaobíde bez cementu. PRODUKCIA CEMENTU patrí už od čias priemyselnej revolúcie medzi podstatných ZNEČISŤOVATEĽOV OVZDUŠIA. Stav ovzdušia a klímy kladie i pred segment stavebníctva obrovské výzvy. Aké? Pozrite si časovú os s ďalšími dôležitými míľnikmi.
Spotreba betónu dosahuje v celosvetovom meradle v priemere tri tony na jedného obyvateľa Zeme. Súbežne s výrobou cementu stavebníctvo zaťažuje ovzdušie aj pri výrobe ocele a ďalších stavebných materiálov a dôležitých komponentov, využívaných predovšetkým s cieľom zvýšiť parametre pevnosti a odolnosti niektorých druhov moderných priemyselných betónov.
A to je zároveň odpoveď na otázku, prečo sa i špecifické segmenty, akými sú i čiastkové úseky stavebníctva, musia zaoberať otázkou ohľaduplnosti voči životnému prostrediu. Platí to napriek tomu, že samotný betón je výrazne šetrnejší k prírode, vode a ovzdušiu než mnohé iné stavebné materiály a celé stáročia umožňuje vznik skvelých architektonických a užitočných stavebných diel, ktoré prispievajú k rozvoju spoločností a ľudskej kultúry.
Záverečná časť infografiky načrtáva míľniky, ktoré viedli k súčasnému poznaniu a celospoločenskému povedomiu o tom, že na zachovanie budúcnosti musí dostať priestor zodpovednosť. Od prijatia Parížskej klimatickej dohody je táto zodpovednosť definovaná ako:
- udržateľný hospodársky rast,
- tvorba pracovných miest,
- prínosy pre zdravie ľudí a ich prirodzené životné prostredie,
- globálna konkurencieschopnosť hospodárstva vďaka podpore ekologických inovácií.
Klimatická časť infografiky pripomína, že:
- Skleníkový efekt atmosféry je známy už takmer dvesto rokov. V jeho prirodzenej, pozitívnej podobe ho opísal Joseph Fourier. Vysvetlil, že tzv. skleníkové plyny – najmä oxid uhličitý, oxid uhoľnatý a metán – neprepúšťajú tepelné žiarenie do vesmíru, naopak, v atmosfére pôsobia ako prikrývka, ktorá sa stará o vhodnú teplotu Zeme. Zvyšuje ju približne o 21 °C. Ak by sa atmosféra skladala iba z kyslíka a dusíka, teplota Zeme by zostávala pod nulou.
- Už 130 rokov vedci potvrdzujú, že nárast CO2 (oxidu uhličitého) v atmosfére bude spôsobovať problémy. Švéd Svante Arrhenius a Američan P. C. Chamberlain nezávisle od seba došli k záverom, že spaľovanie fosílnych palív môže spôsobiť globálne oteplenie. Vypočítali, že ak sa množstvo CO2 v ovzduší zvýši 2,5- až 3-násobne, teplota vzduchu stúpne o 5 až 6 °C. Ani jeden z nich nepredpokladal, že tento proces sa už začal, a to s nástupom priemyselnej revolúcie.
TUŠILI STE?
Skupina švédskych vedcov okolo S. Arrhenia predpokladala, že spaľovanie uhlia a ďalších fosílnych palív sa prejaví na klíme približne o 3000 rokov. Navyše, vďaka svojmu pôvodu a životu v studenej švédskej krajine boli presvedčení, že otepľovanie Zeme vplyvom ľudskej činnosti bude priaznivý proces.
- S nástupom 20. storočia vedci definitívne potvrdzujú, že zmeny klímy sú naplno rozbehnuté, nie sú priaznivé, a len zmena správania jednotlivcov i krajín môže zastaviť ich ničivosť.
Posledná časť časovej infografiky o histórii betónu hovorí o tom, že podnikanie v akomkoľvek segmente stavebníctva je vzrušujúcou výzvou. Jej výsledkom je neraz tvorba jedinečných alebo trvalých hodnôt, no patrí k nej i zodpovednosť a ohľaduplnosť voči prostrediu, ktoré je pre život ľudí nevyhnutnou podmienkou.
Píšeme o priemyselných podlahách odborne a zrozumiteľne.
