Človek je existenčne závislý od svojho životného prostredia. Prostredie ľudstvu umožnilo vzniknúť a prežiť. A ono naň svojimi činnosťami vplýva a modifikuje ho. Dlhé tisícročia bol dopad ľudských potrieb na prostredie iba zanedbateľný. Vznik priemyslu to definitívne zmenil. Stal sa medzníkom, od ktorého musíme vážne premýšľať nad tým, čo po nás zostáva. Aj stavebníctvo k tomu má čo povedať.

Priemysel zmenil charakter väčšiny činností natoľko, že človek začal narúšať prostredie, ktoré je podmienkou jeho života. Pôvodne išlo o nevedomé negatívne zásahy. No už koncom 19. storočia začínalo byť zrejmé, že v hre bude rozsiahle znehodnocovanie. Objavovali sa prvé ochranárske aktivity, hoci predovšetkým lokálneho charakteru. V druhej polovici minulého storočia sa začali rozvíjať globálne pohľady na ochranu životného prostredia. A v decembri 1997 sa v japonskom Kjóto 141 štátov zaviazalo znížiť emisie oxidu uhličitého i ďalších skleníkových plynov.

Globálna ochrana prostredia

V dohode, ktorú dnes poznáme ako Kjótsky protokol, sa jednotlivé krajiny zaviazali k dovtedy nevídanému kroku. A bez ohľadu na to, ako je tento protokol dodržiavaný, do histórie vstúpi ako prelom v globálnej starostlivosti o životné prostredie. V roku 2015, v nadväznosti na Kjótsky protokol, vznikla Parížska klimatická dohoda. Jej cieľom je obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020. Slovensko ju ratifikovalo 1. októbra 2016 a ku koncu roka 2020 k nej pristúpilo už takmer 200 krajín. Rok 2021 je prvým, v ktorom Parížska klimatická dohoda v plnej miere nahrádza Kjótsky protokol.

Stavebníctvo, betón a emisie skleníkových plynov

Stavebníctvo sa podieľa na produkcii skleníkových plynov naozaj výrazne. Len samotná spotreba betónu na svete dosahuje tri tony na obyvateľa Zeme. Odhaduje sa, že 8 – 10 percent celosvetovej produkcie skleníkových plynov pripadá na výrobu cementu. Súbežne s výrobou cementu stavebníctvo zaťažuje ovzdušie aj pri výrobe ocele a ďalších stavebných materiálov.

Samotný betón je naďalej považovaný za šetrnejší k životnému prostrediu ako mnohé iné stavebné materiály. Napríklad spotreba energie na výrobu betónového nosníka je takmer o polovicu nižšia ako na výrobu rovnakého z ocele. No vzhľadom na množstvá vyrobeného betónu je táto výhoda skôr komparatívna. V realite treba mať na zreteli, že aj výroba betónu zaťažuje životné prostredie.

Spotreba betónu v číslach

Svetová spotreba betónu je sledovaná predovšetkým prostredníctvom výroby cementu. Výroba cementu od začiatku tisícročia výrazne narástla predovšetkým kvôli Číne, ktorá ho v roku 2001 vyrobila 660 miliónov ton, ale v roku 2018 už vyše dvoch miliárd ton (v roku 2018 presne 2,17 mld. t, pričom v roku 2014 to bolo až 2,48 mld. t). Výrazný nárast, avšak v podstatne nižších hodnotách, zaznamenala aj India. Európska únia vykazuje kolísanie a dokonca pokles výroby cementu.

V Európskej únii sleduje výrobu cementu organizácia CEMBUREAU, ktorá združuje výrobcov cementu v EÚ a ďalších európskych krajinách s výnimkou Slovenska a Malty. Aj preto údaje zo Slovenska nie sú v jej štatistikách zahrnuté. Dokonca sa ani nesledujú komplexne. Sleduje sa len časť výroby transportbetónu. Slovensko je v jeho spotrebe na obyvateľa v spodnej časti rebríčka. V roku 2017 slovenská spotreba odhadmi dosiahla úroveň 0,44 m3 na obyvateľa (v EÚ je to 0,5 m3). V našom prepočte je to približne 0,97 tony betónu na obyvateľa Slovenska (1,1 tony na obyvateľa EÚ). Každá tona vyrobeného cementu spotrebuje asi 110 kWh elektriny, teda okolo 96 kWh na Slováka (120 kWh na obyvateľa EÚ) len pri výrobe betónu.

Konflikt potrebného a možného

Vo svetle požiadaviek stavebného priemyslu, ktorý globálne vykazuje neustály rast, je zrejmé, že zníženie emisií skleníkových plynov v stavebníctve tak, ako ho dnes poznáme, bude asi minimálne. Parížska klimatická dohoda nie je vyjadrením toho, čo Zem naozaj potrebuje, ale len toho, čo (možno) dokážeme pre ňu urobiť. Obdobne je to so znížením produkcie emisií v stavebnom priemysle – želáme si ho, ale znížiť spotrebu cementu nedokážeme. Nie je to schodná cesta a musíme hľadať iné možnosti. Popri zelenej energii, ktorá dokáže znížiť produkciu skleníkových plynov globálne, hľadáme aj špecifické možnosti v stavebnom priemysle.

Green concrete je zelený betón

V minulom desaťročí sme vo svete zaznamenali frekventovanejšie používanie pojmu „zelený betón“. Bol zavedený už v roku 1998 v Dánsku na označenie betónov, ktoré sú obsahom použitých materiálov, spôsobom výroby a spotrebovanej energie šetrnejšie k životnému prostrediu. Je to koncept premýšľania o betóne, ktorý zohľadňuje všetky aspekty od výroby surovín cez návrh zmesi až po konštrukčný návrh, reálnu konštrukciu a životnosť s nižším dopadom na životné prostredie. Zdanlivo banálna téma vedie k používaniu náhrad prírodných zdrojov i náhrad cementu – a hoci má viditeľne lepšie výsledky len ojedinele, stáva sa príspevkom k ochrane životného prostredia.

Jedným z prístupov, ktorý sa aplikuje na Slovensku, je aj používanie tuhých alternatívnych palív v cementárňach. Ich spotrebou cementárne znižujú emisie vďaka tomu, že týmto palivom nahrádzajú uhlie, ktoré uvoľňuje podstatne viac emisií CO2. Ďalšou používanou možnosťou je čiastočné nahradenie obvyklého portlandského cementu inými zložkami, ako je napríklad troskový cement, popolček a v menšej miere aj oxid kremičitý.

Zmena zaužívaných zložiek betónu

Podobným príkladom ekologických riešení pri výrobe betónu je náhrada prírodných surovín recyklovanými zložkami, zvyčajne betónovým recyklátom. Toto riešenie podporované zákonmi vplýva hlavne na zníženie ťažby a spotreby (exploatácie) prírodných zdrojov a tiež zníženie objemu skládok. Nemá, žiaľ, priamy vplyv na zníženie spotreby energie pri výrobe cementu a nevplýva ani na znižovanie emisií. Je ekologické, potrebné a prospešné, ale s cieľmi Parížskej klimatickej dohody priamo nesúvisí.

VEDELI STE?

K ekológii neprispieva ani doprava potrebná pri presúvaní betónu a cementu. Náklady na pozemnú dopravu sú značné a stále platí zaužívané pravidlo, že cement sa nedá ekonomicky dopraviť na viac ako 200 až 300 km. V globálnom svete to však hromadná preprava zmenila: novodobým paradoxom sa stal fakt, že lacnejšie je preplávať Atlantický oceán s 35 000 tonami nákladu, ako prepraviť ho na vzdialenosť 300 km. Zároveň si však uvedomujeme, že námorná doprava patrí medzi gigantických producentov emisií, takže v ekológii je jej cena argumentačne neprijateľná.

Zníženie emisií a podpora prírody

Ekologické riešenia v stavebníctve vyžadujú okrem výskumu, experimentovania, nových technológií a nadobúdania skúseností aj spoluprácu všetkých zúčastnených zložiek. Celý cyklus výstavby – od výroby cementu cez logistické a dopravné riešenia až po naliatie betónu máme koordinovať tak, aby sme produkovali minimum emisií.

Je to ten minimálny príspevok k dosiahnutiu stavu, v ktorom bude svet produkovať len toľko skleníkových plynov, koľko ich dokáže príroda absorbovať. Ale vždy nám zostáva možnosť postaviť sa na stranu prírody. Keď už urobíme naozaj všetko pre zníženie produkcie emisií a stále to nestačí, podporme prírodu. Saďme stromy, zaujímajme sa a starajme o prírodu, ktorá nám stále pomáha.

Píšeme o priemyselných podlahách odborne a zrozumiteľne.

Prihláste sa na odber noviniek