Produkcia cementu, zásadnej podstaty betónu, sa v posledných rokoch dostala pod taktovku Číny. Táto jediná krajina produkuje viac než polovicu celosvetovej výroby. Rozvoj betónových konštrukcií však umožnil aj vznik ohromných stavebných a architektonických diel. Pozrite si pokračovanie ČASOVEJ OSI so zaujímavými míľnikmi.

V najnovšej histórii vyrážajú dych predovšetkým celosvetové objemy produkcie cementu ako nevyhnutnej súčasti betónu. Novodobým lídrom sa aj tu stala Čína. Jej ročná produkcia už pred troma rokmi presiahla dve miliardy ton, čo bola viac než polovica celosvetovej produkcie. S ohľadom na stav životného prostredia a vedomosti, ktoré o dopadoch rôznych typov priemyselnej produkcie (a následnej prepravy produktov) máme, sa však všetci zainteresovaní – v stavebníctve vo všetkých jeho segmentoch – musia zaoberať myšlienkami na ekologickejšie možnosti a varianty. Aj výroba cementu má totiž za následok znečisťovanie ovzdušia.

Bez ohľadu na to, že Slovensko je i v tomto prípade iba drobnou, ledva viditeľnou bodkou na obrovskej mape sveta, je to veľká a aktuálna výzva. Spoločnosť Proreco ju osem rokov napĺňa uplatňovaním systému environmentálneho manažérstva. Jeho princípom je zavádzanie dobrovoľných nástrojov, ktoré smerujú k systémovému riešeniu problémov životného prostredia. Patrí sem efektívne využívanie zdrojov, overovanie environmentálnych postupov a technológií a celkové minimalizovanie negatívnych vplyvov podnikateľskej činnosti na dotknuté okolie.

Slávny betón 20. storočia

Časová infografika vás zoznámi aj s ďalšími faktami, o ktorých ste možno ani nevedeli. Napríklad, že moderný vláknobetón – teda konštrukčný betón s rozptýlenou výstužou – uzrel svetlo sveta „len“ pred 50 rokmi. Bolo to viac než 120 rokov po objave železobetónu! Najskôr, v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, sa začal využívať v Amerike a do desiatich rokov sa rozšíril i na európskom trhu.

VEDELI STE?

Dávnym predchodcom rozptýlenej oceľovej výstuže bola konská srsť a istý čas – kým neboli známe vážne škodlivé účinky – dokonca aj azbestové vlákna. Zaujímavosťou je, že oba materiály sa do betónových zmesí od začiatku pridávali s jasným cieľom: zabrániť vzniku neželaných trhlín.

Pokračovanie časovej infografiky vás zoznámi tiež so slávnymi budovami:

  • Fallingwater House v Pensylvánii. Dom nad vodopádom označujú niektorí odborníci za najkrajší rodinný dom na svete, iní za najlepšiu prácu modernej americkej architektúry. Faktom je, že použitie spevneného betónu vyvolalo vážnu roztržku medzi majiteľom domu a slávnym architektom. Frank Lloyd Wright čelil obvineniu, že jeho konštrukčné prepočty nie sú správne. Trvácnosť domu vsadeného do prírodného prostredia vodopádu potvrdzuje architektovu pedantnosť i mnohorakosť využitia betónu.
  • Pútnická kaplnka Ronchamp na východe Francúzska. Považuje sa za symbol moderného architektonického umenia. Le Corbusier, francúzsky architekt švajčiarskeho pôvodu, urbanista, sochár a jeden zo zakladateľov funkcionalizmu ňou prepojil históriu so súčasnosťou a budúcnosťou. Okrem iného veľmi jednoduchým krokom: v betónovej stavbe cielene spotrebovával kameň z ruín pôvodného gotického kostola zničeného počas 2. svetovej vojny.
  • Dvojičky Petronas Towers v Kuala Lumpur. Do roku 2003 boli najvyššími budovami sveta. Ich projekciu a výstavbu už výrazne ovplyvnil nedostatok domácej ocele v Malajzii a extrémne vysoké ceny ocele z dovozu. 88-podlažné mrakodrapy odovzdané do užívania v roku 1998 sú postavené zo železobetónu. Keďže ide o budovy s celkovou výškou takmer 452 metrov, výstavba si vynútila vývoj nového vysokopevnostného betónu, s ktorým bolo možné zúžiť obvodové stĺpy.

V infografike nájdete ďalšie prelomové diela z betónu i dôležité míľniky súvisiace s využívaním betónu od začiatku 20. storočia. Posledná, tretia časť načrtne prvé zmienky a štúdie o vplyve priemyselnej ľudskej činnosti na zmeny klímy.

Píšeme o priemyselných podlahách odborne a zrozumiteľne.

Prihláste sa na odber noviniek