Parkovanie v Bratislave je známa nepríjemnosť. Ulice zapchaté autami, mnohé parkovacie miesta rezidenčné alebo vyhradené, pri príchode k cieľu cesty krúženie okolím, ktoré neraz nevedie k voľnému miestu… Obyvatelia hlavného mesta tým trpia denne, návštevníci vždy, keď sem zavítajú. Riešením budú čoraz častejšie veľké PODZEMNÉ PARKOVISKÁ s odolnými povrchovými úpravami.

Väčšina parkovísk v hlavnom meste vznikala v dobe, kedy urbanisti počítali s motorizáciou na úrovni jedno osobné auto na 14,45 obyvateľa. Bolo to v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Už po prvej dekáde 21. storočia, v roku 2012, však vychádzalo jedno auto na 2,97 obyvateľa a v súčasnosti hovorí štatistika o 520 osobných autách na 1000 obyvateľov. Je to menej ako dvaja obyvatelia na jedno auto.

Chcete si to lepšie predstaviť? Pri obytnom komplexe s 96 bytmi postavenom v polovici 70. rokov minulého storočia mohlo byť vybudované parkovisko s 32 – 48 parkovacími miestami. Dimenzovalo sa vždy tak, aby vyšlo jedno parkovacie miesto na 2 až 3 byty. Dnes je nutné počítať pri akejkoľvek výstavbe s viac než jedným autom na každý byt. Čo s tým?

Riešením je zakopať sa s parkujúcimi autami pod zem – budovať parkoviská pod zemou všade tam, kde to je aspoň trochu možné. Je to možno drahé, určite komplikované, technologicky náročné, ale dobré a nevyhnutné riešenie.

Zwirn – magické miesto s históriou a i novou budúcnosťou

V dobe, keď v Bratislave vznikla Uhorská cvernová továreň, ľudovo Cvernovka a dobovo aj Zwirn, sa o stupni motorizácie ešte ani nechyrovalo. Továreň fungovala 102 rokov – s výrobou začala v roku 1902 a v roku 2004 definitívne skončila.

Od roku 2006 začal vtedajší vlastník budovu prenajímať. Postupne sa v nej sústredila najmä komunita mladých umelcov a opäť sa z nej stával pojem. V roku 2012 došlo k poškodeniu dvoch stavieb areálu. Nepoškodené zostali len hlavná budova, tzv. Pradiareň, ktorá je dnes Národnou kultúrnou pamiatkou, a budovy silocentrály a ubytovne.

Aktuálne je celé územie Uhorskej cvernovej továrne v procese prestavby na rezidenčnú štvrť Zwirn. Bývalá Pradiareň – ktorá sa už pri svojom vzniku vyznačovala vysokou úrovňou architektúry i prevedenia –, a tiež silocentrála sú upravené na obchodné a kancelárske jednotky. Konverzia areálu na úplne nové funkcie v mestskej realite 21. storočia si, samozrejme, žiada riešenie statickej dopravy. Podzemné parkoviská umožnia parkovanie pre rezidentov, ako aj pre firmy a ich návštevy. Spoločnosť Proreco vstúpila do procesu výstavby práve povrchovými úpravami parkovacích plôch.

Zelené parkovacie miesta počítajú s nabíjaním elektromobilov.

Tesne pred odovzdaním

V momente našej návštevy sa už na parkoviskách maľovali „čiary“, teda vodorovné značenia, kompletizovali technológie – vetranie, vzduchotechnika – a všetky povrchové úpravy boli ukončené.

Celková plocha zrealizovanej parkovacej podlahy je približne 7 500 m2, pričom v objekte sú vyhotovené epoxidové podlahy v dvoch odlišných skladbách:

  • Plocha na spodnom podlaží nie je na povrchovú úpravu až taká náročná ako na stropných doskách ďalších podlaží. Tvorí ju dvojvrstvová epoxidová podlaha – na podkladovom betóne sú aplikované dve vrstvy liatej epoxidovej stierky.
  • Na vyšších podlažiach, na parkoviskách, ktoré sú vybudované na stropoch nižších podlaží, je aplikovaná trojvrstvová skladba podlahy.

Poschodové parkoviská musia rátať s vodou

Poschodové podzemné garáže majú svoje špecifiká. S ich prevádzkou je spojené riziko – voda. Tzv. prevádzková voda je tá, ktorú na pneumatikách a karosériách zanášajú do garáží autá v daždivom počasí, v prípade snehu môže ísť dokonca o vodu so soľou a ďalšími chemickými látkami z posypov a údržby ciest, ale môže ísť aj o kondenzát z klimatizácií.

Voda sa môže cez mikropraskliny dostať do betónovej konštrukcie a následne spôsobovať dva problémy:

  • Jedným je korózia nosnej konštrukcie a následná degradácia stropu pod parkovacou plochou. V ojedinelých prípadoch sa môže prejaviť až ako voda vzlínajúca v stenách.
  • Pomerne vážnym problémom je však aj presiaknutie vody cez mikropraskliny do nižšieho podlažia a jej odkvapkávanie na zaparkované autá.

Takáto voda, keďže často obsahuje soľ a chemické látky z betónovej konštrukcie, dokáže poškodiť povrch áut a spôsobiť nepríjemnosti majiteľovi auta i majiteľovi či prevádzkovateľovi podzemnej garáže. Na elimináciu až odstránenie takýchto rizík je v rezidenčnom komplexe Zwirn ako spodná povrchová vrstva poschodových parkovísk aplikovaná polyuretánová podlaha. Tá je pružnejšia a má väčšiu schopnosť spojiť a preklenúť aj mikropraskliny v železobetónovej konštrukcii. Prekrytá je elastifikovaným epoxidom vo forme liatej epoxidovej podlahy.

Ako sa robí kvalitná epoxidová podlaha?

Proces realizácie epoxidovej podlahy začína vždy prípravou podkladu – dôkladným vyčistením podlahy a prípadne aj guľôčkovým tryskaním, ktoré odstráni nežiaduce nečistoty, akými sú hrdza či zvyšky farby.

Ďalší postup prebieha bez strojových mechanizmov – ručne: Po zamiešaní epoxidovej zmesi nasleduje jej naliatie a rozťahovanie. Každá vrstva zmesi má určenú svoju výdatnosť definovanú množstvom zmesi na štvorcový meter, čím je zároveň stanovená hrúbka vrstvy. Následne je po častiach zmes rozťahovaná a „ježkovaná“, podobne ako samonivelačné hmoty.

Dôležitá je aj spolupráca subdodávateľov

Povrchové úpravytakmer finálnou prácou na priemyselnej podlahe. Ak ide o parkovisko, po nich prebieha už len maľovanie čiar. V záujme dobrého výsledku je však potrebná veľmi vysoká miera spolupráce aj s ďalšími dodávateľmi projektu – jedine tak možno parkovacie plochy či iné priemyselné podlahy realizovať nerušene. „Spolupráca so spoločnosťou YIT Slovakia bola už tradične výborná. Je to investor, pri ktorom všetko funguje. Aj parkoviská pre projekt Zwirn sme prevzali do realizácie tak, ako to bolo dohodnuté,“ hovorí Jaroslav Martiška, ktorý nás objektom sprevádzal.

Zostáva poznamenať, že kvalitné epoxidové podlahy od spoločnosti Proreco majú ambíciu stať sa súčasťou histórie. Sú článkom v projekte, ktorý prepája výnimočnú továrenskú minulosť takmer v srdci hlavného mesta s moderným bývaním a mestotvornou architektúrou, ktorá nemá nijaký záujem potláčať „genius loci“ obľúbenej a zároveň novoobjavenej štvrte hlavného mesta.

Fakty o projekte

Rok realizácie: 2021
Miesto realizácie: Bratislava
Výmera realizovanej plochy: 7 500 m2 plôch v podzemnom poschodovom parkovisku
Typ úpravy podlahy: epoxidové a polyuretánové stierky

Píšeme o priemyselných podlahách odborne a zrozumiteľne.

Prihláste sa na odber noviniek